|
|
|
Bengasi, Banghází, Berenice alebo
starogrécky názov Hesperides je stále
pomenovaním druhého najväčšieho mesta
Líbye Benghází. Tvorí súčasné centrum
regiónu Cyrenaica. Nachádza sa na
severe, pri pobreží Stredozemného mora v
blízkosti zálivu Sirta v jeho východnej
časti. V Benghází sídli neikľoko škôl a
inštitúcií čo tvorí miernu rivalitu
medzi Tripolisom a Benghází. Benghází sa
tiež stalo v roku 2011 mestom odporu
sily Muammara Kaddáfího a odmietlo ho
ako vodcu, čím si vyslúžilo bojové
konflikty s armádou vedenou Kaddáfim.
Súčasný názov mesta pochádza z
pomenovania ich patróna Ghaziho z roku
1450. Mesto neoplýva výraznou zeleňou,
no na svojej ploche a v okolí má
niekoľko oddychových zón a zelených
parkov. Zaujímavé môže byť pre
návštevníkov zoologická záhrada a
botanická záhrada Al-Fuwayhat. Medzi
mládežov je veľmi obľúbený lunapark s
atrakciami. V meste je obľúbený ešte
park al-Buduzira s prírodnými jazerami.
Na severnej časti pre návštevníkov
čakajú vodné šmykľavky. Južná časť je
vhodnejšia skôr pre oddych s rodinou a
relax.
Benghází je v súčasnosti jedno z
najdôležitejších ekonomických centier.
Významný prístav je výrazne vyťažený
ropným priemyslom, ale tiež nákladnou a
osobnou dopravou. Pokiaľ ide o priemysel
a obchod, v tejto oblasti je absolútnym
centrom celej krajiny. Spracúva sa tu
stavebný priemysel, kože, spracúva soľ,
obchoduje s dovoznými artiklami a význam
má aj rybolov. Južnejšie časti mesta sú
orientované na produkciu obilnín, chov
zvierat. Vo svete finančníctva tu majú
svoje sídla niektoré banky. Ropný
priemysel výrane ovplyvňuje mesto. V
Benghází sú preto také významné podniky
ropného priemyslu, no do mesta
prichádzajú aj zahraniční investori
známych značiek ako Beneton, Nike, H&M a
podobne. Prvá líbyjská univerzita
založená samotným kráľom je od roku 1955
práve v Líbyi. Dnes je známa ako
Garyounisova univerzita. V súčasnosti je
na veľmi dobrej úrovni dopravné spojenie
kultúra, spoločenský život aj možnosti
zábavy. Okrem dopravných uzlov má mesto
aj medzinárodné letisko. V budúcnosti má
cez mesto prechádzať širokorozchodná
ruská železnica, ktorá by mohla spájať
celú severnú Afriku. |
|
|
|
História mesta ešte ako mesta menom Euesperides |
| |
|
| |
|
Pôvodné mesto založené ešte v roku 525
p.n.l Grékmi sa volalo Euesperides v
blízkosti malej lagúny. Tá ponúkala
výnimočné a bezpečné možnosti
priplávania a zakotvenia menších lodí
priamo do prístavu do miest, kde sa na
širšej ploche mohli rozprestierať budovy
a rovnako tak blízkosť otvoreného mora
mohla poskytnúť priestor pre väčšie
lode. Mesto sa rozvíjalo zrejme aj za
pomoci obyvateľov Cyrene a okolia. Tento
názor je odvodený od faktu, že sa v
Euesperide našlo viacero pozostatkov zo
skorej kultúry Cyrenčanov a bolo badať
postupné pretvorenie na vlastný smer nie
len v zdobení mincí a zdobení keramiky,
stien a malieb. Mesto malo smolu, že o
jeho územie, ako aj v jeho blízkosti sa
sporili iné nepriateľské kmene. Tie
často krát Euesperides napádali.
Sparťanský generál Gylippus so svojim
vojskom mestu pomohol potom, čo sem
doplával pre chybu navigácie lodí na ich
ceste na Sicíliu. Cyrensky kráľ
Arcesilaus pre nezhody vo svojom
kráľovstve mienil odísť a pomôcť mestu
Euesperides s novými osadníkmi a jeho
stúpencami. Len čo dorazil, bol
zavraždený a celý plán jeho osídlenia a
posilnenia slabnúceho Euesperides tak
zlyhal. V období 4. storočia p. n. l sa
objavil Thibron, ktorý mal sen stať sa
kráľom vo vlastnom kráľovstve a tým s
amu malo stať mesto Euesperides. Proti
tomu úspešne bojovali Cyrenčania spolu s
ich líbyjskými spojencami. Tretí
ptolemaiovský vládca v Egypte Ptolemáius
III Euergetes si vzal za svoju manželku
Berenice z Cyrene v roku 244 p.n.l. a
pri tejto príležitosti sa zmenil názov
mesta Euesperides na Berenice. Niektoré
zdroje dokonca tento názov dodnes
používajú pre pomenovanie mesta
Benghází. Skutočnosť je však taká, že od
pôvodného starého Euesperides a Berenice
sa dnešné moderné Benghází nachádza o
kúsok ďalej na juhozápad.
Počas Rímskej ríše zažívalo mesto
rozkvet. Niekoľko storočí rímskeho
vplyvu mu dopomohlo sa ďalej rozvíjať.
Mesto postupne nahradilo mestá Cyrene
alebo Barca v úlohe centier v tejto
oblasti. Po príchode Arabov v rokoch 642
až 643 n.l. sa z mesta stala
neuveriteľná kopa ruín. Nastáva doba
temna, kedy nemá mesto prílišné
využitie, no jeho poloha a história
nemôže znamenať len taký úplný zánik. Po
13. storočí sa začalo mesto obnovovať
len vďaka malým osadám a ojedinelým
obchodníkom, ktorí začali obchodovať s
Talianmi. O tri storočia neskôr sa
dokonca už miesto objavuje na mapách ako
mesto Marsa Ibn Ghází. V roku 1578 sa do
mesta dostali Turci, ktorý ho výrazne
zničili a až do roku 1911 patrilo pod
Osmanskú ríšu. Počas osmanskej nadvlády
bolo Benghází tou najchudobnejšou
provinciou a mesto bolo tiež terčom
vtedajšej kritiky a posmechu. Odkázané
na poľnohospodárstvo a rybolov. Do
prístavu sa nemohli dostať lode, nebola
tu elektrina, ani telegraf, žiadne
spojenie so svetom, ba dokonca ani
cesta. Koncom 19. storočia v dvoch
vlnách uškodil mestu mor. |
|
|
|
|
|
Taliani prišlo do Talianska ako
kolonizátori. Po páde Osmanskej ríše o
mesto Bengházi prejavili záujem Taliani
a to sa nepáčilo Cyrenčanom, a bránili
ho napriek tomu, že proti Talianom
nebolo šance. Po nástupe fašizmu utrpela
severná Líbya tlak zatýkania a odvážania
ľudí do koncentračných táborov. Okolo
roku 1930 prichádza do Benghází a Cyrene
niekoľko tisíc Talianskych kolonistov, v
neposlednom rade aj ich peniaze a
pokrok. V tom čase teda začína ohromný
vývoj v každej možnej oblasti od
technického zázemia, budovania ciest po
vylepšenie spoločenskej situácie.
Osmanská ríša bola nesmierne zaostalá,
zastaralá a nemoderná. Snažila sa udržať
na žive s koňmi a hrdzavým mečom proti
puškám a prvým lietadlám. Bolo otázkou
času, kedy padne. Presne to využili
Taliani. V roku 1940 spájajú Benghází s
Tripolisom železnicou. Zmenili tak za
krátke obdobie tvár krajiny viac, než sa
to komukoľvek podarilo za celých tisíc
rokov. |
|
|
|
|
|
Mesto obsadil počas II. svetovej vojny
nemecký generál Erwin Rommel aj so
svojou Africa Corps 3. apríla 1941.
Briti ho oslobodili v decembri toho
istého roku. O niekoľko mesiaco sa
odohrala rozhodujúca bitka u El Alamein,
ktorá načisto zničila Africa Corps.
Ďalšie operácie odohrávajúce sa najmä na
území Líbye znamenali nakoniec koniec
vojny v Severnej Afrike. |
|
|
|
|
Benghází je dnes moderné mesto s
množstvom moderných budov. II. svetová
vojna zničila mnohé pamiatky a budovy.
Objavené ropné bohatstvo ale krajine
najviac dopomohlo finančne k masívnej
obnove. Fakt, že mesto bolo počas
kraľovania kráľa Idrisa jedno z dvoch
hlavných miest spolu s Tripolisom, mu
prinieslo aj rôzne výsady ako aj v ňom
možno nájsť množstvo inštitúcií, centier
a spoločností. Po nástupe Muammara
Kaddáfiho bolo stanovené ako hlavné
mesto len jediné a to Tripolis. Posledné
bombardovanie mimo nepokoje z roku 2011,
je z roku 1986, kedy USA mesto
bombardovalo ako odvetu za teroristické
útoky proti občanom USA a za
teroristický útok na diskotéke v
Berlíne.
Zväčšiť mapu
V roku 2011 sa mesto Benghází do
povedomia dnešného moderného človeka
dostalo nie pre zvýšený záujem o Líbyu
ako skôr pre časté spomínanie mesta v
médiách pre konajúce tvrdé boje, priebeh
povstaní a úmrtí povstalcov v boji s
vládnymi jednotkami Muammara Kaddáfího. |
|
|
|
